Mozaika predstavuje teológiu Ježišovho Tela a Krvi.
V centre mozaiky sa nachádza zlatý baránok, sediaci na zatvorenej a zapečatenej knihe. Tu môžeme vnímať a kontemplovať Ježišove slová: „Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka...“ (Lk 22,15). Svätá Katarína takto píše vo svojom 97 liste: „Presladká láska, povedal si, že z veľkonočného baránka urobíš obetu svojho tela, Otcovi za nás...“
Baránok je na bordovom pozadí v zlatom kruhu, ktorý nám pripomína, že Kristus je počiatok i koniec, Alfa i Omega. Zo zlatého kruhu vychádza kríž, ktorý nám zdôrazňuje, že obetovanie Ježiša Krista na kríži bolo slobodným prijatím Otcovej vôle, podľa jeho slov: „... ja dávam svoj život a zasa si ho vezmem. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať.“ (Jn 10,17-18).
Celý tento obraz je uzavretý mozaikou, ktorá pripomína kvapku krvi a vody. V centre mozaiky je umiestnený už spomínaný baránok. Sv. Katarína nás teda pozýva vstúpiť do otvoreného Kristovho boku, aby sme sa očistili v jeho krvi. Tak, ako v jednej zo svojich modlitieb hovorí: „V tvojej krvi sa ukázalo tvoje milosrdenstvo a tvoja veľkodušnosť. “
Na ľavej strane od baránka sa nachádza strom, ktorý nám pripomína veľkonočné tajomstvo smrti a vzkriesenia, predstavujúc tak obraz smrti a života. Od Boha - stromu života, dostáva život znázornený strom lásky, ktorým je naša duša. Ak sa duša od neho odlúči, stáva sa stromom smrti. Boh jej však vlieva nový život tým, že sa vštepí do ľudstva vtelením Slova; posilňuje ho tým, že ho zavlažuje Kristovou krvou. Vštepuje teda seba samého do stromu kríža. Je však potrebné, aby človek sám seba vštepil do ukrižovaného Krista. Iba potom vydajú konáre jeho stromu, čiže schopnosti jeho duše, ovocie. Sama sv. Katarína v 113 Liste píše, že láska k Bohu a k blížnemu je „rosou a dažďom“, ktoré napomáhajú rastu duše, stromu lásky.
Na opačnej strane stromu lásky sa nachádza biely list s úvodnými a nedokončenými slovami:
„V mene ukrižovaného Ježiša Krista a sladkej Márie...“ 
Práve týmito slovami začínala sv. Katarína písať svoje listy. Zachovalo sa 381 listov, ktoré sv. Katarína nadiktovala, a ktoré boli adresované najrozličnejším kategóriám ľudí: mužom a ženám, kléru i laikom, vzdelaným i nevzdelaným, spravodlivým i hriešnikom. Tento začatý list je adresovaný aj pre nás. Je pozvaním vstúpiť so sv. Katarínou do školy modlitby a lásky.
Z listu vychádza most, ktorý je nám daný ako most medzi nebom a zemou. 
Most, ktorý je znázornením Kristovho tela - cestou - pozostáva z troch stupňov, ktoré poukazujú na tri stavy ľudskej duše. Týmito tromi stupňami sú Ježišove nohy, bok a ústa. Takto nás sv. Katarína učí kontemplovať Krista od jeho nôh až po hlavu, stúpajúc postupne od nôh pribitých na dreve kríža po jeho otvorený bok. V ňom sa rodí Cirkev v krvi a vode. Napokon prichádzame až po Kristove ústa, ktoré vypili všetku horkosť kalicha utrpenia a ktoré dýchajú Ducha Svätého a prinášajú nám pokoj vzkrieseného Krista. Cirkev, takto stojac na tomto Kristovom moste, rozdeľuje chlieb života a krv, aby sme ako pútnici na ceste k večnosti nezomreli od únavy.
fr. Kristián Šalamon OP
©foto PB