V nesmiernej túžbe po uctievaní Boha

V nesmiernej túžbe po uctievaní Boha a po spáse duší sa jedna duša istý čas venovala cvičeniu v cnostiach; a po dlhom prebývaní v cele sebapoznania, v ktorej zotrvávala preto, aby v sebe lepšie rozpoznala Božie dobrodenie, pretože po poznaní prichádza láska, milujúc sa usilovala o to, aby mohla nasledovať pravdu a zaodieť sa ňou.

 

Nie je iný spôsob, ktorým by mohla duša okúsiť pravdu a byť pravdou osvietená, okrem pokornej a vytrvalej modlitby, založenej na poznaní seba i Boha. Ak sa v modlitbe cvičíme pokore a vytrvalosti, spája nás s dušou Boha, lebo kráča v šľapajách a podľa príkladu ukrižovaného Krista. Tak sa duša mocou túžby, pohnutím ducha a láskyplného zjednotenia stáva druhým Kristom. Domnievam sa, že práve na to poukazoval Kristus, keď povedal: „Tomu, kto ma miluje a zachováva moje slovo sa dám poznať a budem s ním jedno.“ A na mnohých miestach v evanjeliu nachádzame podobné slová, vďaka ktorým môžeme vidieť, ako je pravdivé, že duša sa mocou lásky prejavenej v modlitbe stáva takmer druhým Kristom. A spomínam si, ako mi jedna Božia služobníčka rozprávala, že keď jej duša vzlietla v modlitbe do veľkých výšin, Boh neskryl pred zrakom jej rozumu lásku, ktorú pestuje ku všetkým svojim služobníkom, ale naopak, dal jej ju otvorene spoznať a okrem iného jej povedal:

„Otvor oči svojho rozumu a upri ich na mňa; potom uvidíš dôstojnosť a krásu mojich tvorov, ktorí sú obdarení rozumom. A v kráse, ktorú som dal dušiam tým, že som ich stvoril na svoj obraz, uvažuj o tých, ktorí sa zaodeli svadobným rúchom lásky, zdobeným mnohými naozajstnými cnosťami: keby si sa pýtala, kým sú, odpovedal by som Ti „tak hovorilo sladké a láskyplné Slovo, „a že sú mojím druhým ja; lebo stratili a zmarili svoju vlastnú vôľu a zaodeli sa do mojej vôle, s ktorou vytvárajú jednotu a napodobňujú ju.“

Je teda hlbokou pravdou, že duša sa spája s Bohom silou lásky. Ak chce teda duša odvážne poznávať a nachádzať pravdu, musela túto túžbu po pravde zamerať predovšetkým na seba; lebo duša nemôže učením, príkladom a modlitbou vykonať pre svojho blížneho nič skutočne užitočného, ak nedokáže byť užitočná predovšetkým sama sebe, to znamená pokiaľ predtým sama v sebe nenadobudne cnosti.

(Z Dialógu sv. Kataríny Sienskej)